Muži sa valili z tmavých barakov, obkolesili žiariaci stromček a z tisícich hrdiel znelo jasavo ponad ostnatý drôt: „O du fröhliche, o du selige, gnadenbringende Weinachtzeit!“ (Ó, ty radostný, ó, ty blažený, milosrdný vianočný čas) Tak sme stáli v studenej veternej noci vo veľkom kruhu okolo osvetleného stromčeka, kým sviečky dohárali a na tmavom nebi začalo blikať nespočetné množstvo hviezd, ako keby sa boli zažali od svetiel tejto malej jedličky, ktorá nám v núdzi a opustenosti tábora vyjavila zázrak Vianoc. MANDERLA Fritz Potkany opúšťajú topiacu sa loď Tri dni pred Veľkou nocou, na zelený štvrtok, prišiel môj brat a podal mi zväzok kľúčov so slovami: „Tu sú kľúče od továrne. Môžeš urobiť všetky potrebné opatrenia. Ja idem za Elli a svojou dcérou Inge.“ Výraz jeho tváre vyjadroval veľa, určite strávil bezsennú noc. Jeho životný cieľ, pokračovanie v tradícii našej firmy, sa končil. Musel sa vzdať pekného nového vzorného podniku, našej fabriky. So smutnými očami sa rozlúčil, fabriku už nikdy nevidel. Pöss, Ondrej, Takáč Ladislav: Kolektívna vina. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška 2004.

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

V Dánsku vládol Knutov starší brat Harald, a možno sa mu páčila predstava, že by Knut zasadol na iný trón. Istotne vynaložil veľké úsilie na to, aby zostavil novú armádu, s ktorou by Knut mohol zasa dobyť Anglicko, kde znova prepukol za novej Aethelredovej éry bezstarostný chaos. Thorkel aj Olaf dostali dovedna dvadsaťjedentisíc libier, nevedno či preto, aby odišli, alebo aby zostali. Nakoniec obidvaja krajinu opustili. Thorkel ponúkol svoje služby i lode Knutovi v Dánsku — možno sa zachoval ako potkan, ktorý opúšťa topiacu sa loď. Knutov švagor Eirik, jarl z Hladiru a nórsky regent, bol verný, skúsený a zapálený pre svojho mladého veliteľa. Kým pokračovali tieto prípravy, také zlovestné pre Aethelreda, Anglicko sa zmietalo v tragických rozbrojoch. Potom do dejín krátko a nevhodne vstúpil Eadric, ealdorman západnej Mercie, čudná a nesympatická postava, jeden z Aethelredových najhorších a najnespoľahlivejších poradcov. Brent, Peter: Sága Vikingov. Bratislava: Smena 1982.

Predstavte si , že ste arogantná, skorumpovaná, klamárska sviňa. Predstavte si, že ste slovenský alebo český politik. Ale to sa už vlastne opakujem. Skrátka si predstavte, že vám niekto dá najavo, že vás vôbec nemá rád, na nič vás nepotrebuje, a keby o tom mohol rozhodovať, tak by vás utopil v rybníku ako tie neviniatka. Takto nejako sa teraz cítia českí politici prináležiaci k pravici. Červená chamraď tancuje víťazné tance a vysoko do vzduchu dvíha ulovené skalpy svojich protivníkov. Potkany opúšťajú topiace sa lode. Hysterky páchajú demonštratívne pokusy o (politickú) samovraždu v nádeji, že budú na poslednú chvíľu zachránené a resuscitované. Skrátka pravá opereta. Veru, naši českí bratanci už majú parlamentné voľby za sebou, a tie dopadli, ako dopadli ( aby som parafrázoval idiotský novotvar prisprostastých politikov našej krajiny ). Národ dal svoj postoj najavo vysoko elegantnou formou : zdrvujúca časť potenciálnych voličov sa na ich voľby jednoducho vykašľala a šla sa venovať dôležitejším veciam - svojim záľubám. Vraj to je alarmujúce. http://www.inzine.sk/article.asp?art=7302; Linky šéfredaktora

A dnes? Potrebujeme trojnásobné dávky. Pečeň v ťahu, žily v ťahu, abscesy, vredy na nohách... Mohla by Eva vôbec donosiť dieťa? Preto chce začať abstinovať? Ale tomu už predsa neverí ani ona. Aj keby dieťa donosila, porodí prinajlepšom narkomanča. Tak načo to všetko? Chce sa ma zbaviť, lebo si našla oveľa jednoduchší zdroj? Veľmi dobre vie, že ja toho už veľa nenavarím, a dieťa je len zámienkou? Som dávno odpísaná veličina. Potkany opúšťajú loď Zvieral ju v náručí a nevedel, čo povedať. Desať minút? Pol hodiny? Ustavične plakala. Až zazvonenie ich vrátilo do reality. „Bezpečnosť. Otvorte!“ Pozdrav susedov. „Tu to vyzerá,“ začne prvý z dvoch mužov vo dverách. Druhý sa skloní nad Michalom. „ Čo vám je, človeče... Čo sa tak trasiete?“ „Nechcem, aby ma nechala,“ opakuje Michal, ako keby to tí dvaja mohli zariadiť. Radek, John: Memento. Bratislava: Smena 1989.

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

— Lúčime sa s vami, — povedala rýchlo potkania samica. — Naše predné stráže už vyryli východ z radnice. Začína tu byť nebezpečne. Takže všetci utekáme, celý náš potkaní rod. — Nebezpečne? Čo máš na mysli? — spýtala sa Čarodejnica. — Neviem, ale všetci, koľko nás je, cítime niečo strašné, čo sa blíži čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Jediné, čo vieme, je, že musíme odtiaľto ujsť čo najrýchlejšie. Vieš predsa, že potkany cítia nebezpečenstvo dlho predtým, než sa stane, preto aj opúšťajú loď pred potopením. Teraz cítime, že tu sa stane niečo veľmi strašné. Buďte zbohom! A potkany zmizli v jednej z dier. — Pozri, — zašepkala Čarodejnica. — Aj šváby utekajú. Celá armáda, ktorá bezpečne žila v cele dlhý čas, ju teraz opúšťa, uháňa zo všetkých síl a pchá sa do všetkých štrbín... — Aj ja sa začínam akosi podivne cítiť, — povedala Dievčina potichu. Terakowska, Dorota: Dcéra čarodejníc. Bratislava: Slovart 1998.

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň